Nie je nad to si veci poriadne naplánovať
Pred niekoľkými rokmi som cestovala sama po Ázii. Mala som zápisník a občas som si tam niečo písala. Keď som napríklad pol dňa sedela na nejaké zastávke a čakala na nejaký autobus, tak som si do neho písala svojej PLÁNY, čo by som tak asi chcela robiť na neznámom mieste, kam ma autobus dovedie.
PLÁNY verzus REALITA:
Štvrtok ráno: dôjdem na miesto a vezmem si taxík. Ubytujeme sa v krásnej chatke s klimatizáciou pri pobreží. Dám si výborné jedlo, treba rybu v blízkej reštaurácii. Pôjdem sa pozrieť k moru a budem odpočívať. Určite sa zoznámim s nejakými zaujímavými mladými ľuďmi, ideálne mix - miestne a cestovatelia. Na večer si kúpime pivo a budeme popíjať na kameňoch na pláži.
S takým zápiskov som nasadla na autobus. O dva dni neskôr som si poznamenala do notese:
AKO TO BOLO NAOZAJ:
Streda večer: Nasadnite na nočné autobus a budem skoro 2 hodiny čakať, než vyjdeme. Keď budem spať, zobudí ma šramot okolo. Budeme mať rozbitý motor a budeme čakať vonku o štvrtej ráno, až nás napchajú do iných preplnených autobusov. Samozrejme budem jediný beloch v autobuse. Jediný človek nie mňa prehovorí, keď povie: "I want your passport". Nebude mi do spevu.
Do chatky prídem až popoludní úplne vybavená. Rozhodne tam nebudem mať klimatizáciu. K jedlu tam budú mať len rezance, ale dám si ich, pretože budem mať šialený hlad. More bude krásne, ale pláž špinavá. Nebude tam nikto, s kým by som sa mohla zoznámiť. Pivo si dám sama na polorozpadnutých schodoch pred chatičku.
Tak to vidíte. Nie je nad to si veci poriadne naplánovať :)
Napísal (a) Eva Bicanová
Eva Bicanová
Mám rada kultúru, umenie, občas maľujem.
Hrám bedminton a jazdím na bicykli. ;)
Rada čítam aj píšem, cestujem a fotím.