Fialový dáždnik a ja

Krásne ráno

Tak som išla raz do práce a nevzala si dáždnik, pretože ráno nepršalo. V práci bol pekný deň, všetko sa mi darilo a ja sa už tešila na večeru, ktorú pre mňa priateľ doma chystal.
Presne o pol šiestej, kedy končím, sa strhol taký prestal pršať dážď, že aj obyčajné prebehnutia na zastávku by mi urobilo mláku v topánke. Nezostalo mi nič iné, než sa rozhliadnuť po firme. Jediné, čo tam bolo k mání, bol obrovský firemné žiarivo fialový dáždnik na palici.
Keby som bola vedela, ako mi tento dáždnik skazí deň, ani by som sa ho nedotkla.

Trable začínajú ....

Požičala som si ho. Bol naozaj ťažký a VEľKÝ. Zastávka bola plná premočených ľudí, a tak som stála vedľa na chodníku. Strecha dáždnika zaberala skoro celý chodník a poznáte ľudí, keď prší. Sú nepríjemní a radi vám dajú najavo, že im niečo na vás vadí. Ľuďom na mňa vadil môj vypožičaný dáždnik. "Slečna prosím vás nemôžete si ísť stúpnuť inam?" Bolo ešte milé slušné pozdravenie. "To snáď nemyslíte vážne s timhletim tu .." povedané nepekným tónom a sprevádzané škaredým pohľadom a šťouchnutím do dáždnika, už sa mi veľmi nepáčilo.
Ja z toho dáždnika, milá pani, tiež nie som nadšená, hovorila som si v duchu. V autobuse som postavila dáždnik vedľa seba k oknu a začítala sa do knihy. Pri výstupe som zistila, že tam ten dáždnik zostal a vonku stále dosť prší. Počkala som na ďalší autobus. Pôjdem za tým predchádzajúcim na konečnú a dáždnik si z neho vezmem. Cestou pozorujem kvapky na skle a zrazu vidím vonku figúru s obrovským fialovým dáždnikom! No to snáď nie je pravda, to je ten môj požičaný dáždnik. Okamžite vstávam a na najbližšej zastávke vystupujem. Chcete poznať trapas dňa? Mokrá podlaha, schody, pošmyknutia a môj pád do kaluže priamo pod dvere medzi čakajúce ľudí.

Trapas dokonaný

Celá mokrá, špinavá s dierou na nohaviciach a ľahko rozhodená som vstala, as tým, že som v poriadku, som si to zamierila pekne rýchlo za človekom s dáždnikom, aby mi neutek.
Ten človek bola žena. Slušne som jej vysvetlila, že má môj dáždnik a že by mi ho mala vrátiť. Žena na mňa vytreštila oči a už spustila: Čo si to dovoluju, čo som vôbec zač a či si myslím, že jej okráda, tak nech to ani neskúšam, pretože má v ruke slzák a rada ho použije. Tá žena ho mala naozaj v ruke. Zostala som na nej civieť, žena si to odštrádovala a na mňa opäť začalo pršať.
Zo zadu som si potom všimla loga na dáždnika . Bolo to iné logo, nebol to môj vypožičaný dáždnik.

Domov som šla pešo. Bola som mokrá na kosť, umolousaná, z kolená mi tiekla krv, špina na bunde, v tvári by ste väčšiu beznádej ten deň u nikoho nenašli. A keď mi otvoril priateľ s pohárom vína v ruke a v dobrej nálade, nezmohla som sa na nič iné, než na bezradný plač.

Stále počasie nesledujem. A dáždniky tiež nenosím. Skrátka na to nemám bunky.

Trapas dokonán

Celá mokrá, špinavá s dírou na kalhotech a lehce rozhozená jsem vstala, a s tím, že jsem v pořádku, jsem si to zamířila pěkně rychle za člověkem s deštníkem, aby mi neutek.
Ten člověk byla žena. Slušně jsem jí vysvětlila, že má můj deštník a že by mi ho měla vrátit. Žena na mě vytřeštila oči a už spustila: Co si to dovoluju, co jsem vůbec zač a jestli si myslím, že jí okradu, tak ať to ani nezkouším, protože má v ruce slzák a ráda ho použije. Ta žena ho měla opravdu v ruce. Zůstala jsem na ní civět, žena si to odštrádovala a na mě opět začalo pršet.
Ze zadu jsem si potom všimla loga na deštníku. Bylo to jiné logo, nebyl to můj vypůjčený deštník.

Domů jsem šla pěšky. Byla jsem mokrá na kost, umolousaná, z kolena mi tekla krev, špína na bundě, v obličeji byste větší beznaděj ten den u nikoho nenašli. A když mi otevřel přítel se skleničkou vína v ruce a v dobré náladě, nezmohla jsem se na nic jiného, než na bezradný pláč.

Stále počasí nesleduji. A deštníky také nenosím. Zkrátka na to nemám buňky.